lesy v chranenych uzemiach

Autor: Matej Lovič | 15.1.2013 o 20:10 | (upravené 15.1.2013 o 20:19) Karma článku: 5,10 | Prečítané:  419x

Primerané spôsoby obhospodarovania a starostlivosti o lesy, vyvíjané a uplatňované počas niekoľkých generácií lesníkov umožnili zachovanie našich lesov rozmanité  a s dobrým zdravotným stavom, ktoré sú schopné plniť požadované ekologické, sociálne a ekonomické funkcie.

Napriek tomu, že sa naša krajina nachádza v centre dlhodobo historicky človekom ovplyvňovanej a skultúrňovanej Európy, zachovalo sa v nej množstvo lesov s prirodzenou, či dokonca prírode blízkou štruktúrou. Pri ohromne  intenzívnom tlaku na lesy v minulosti, predovšetkým ťažbou pre potreby baníctva a hutníctva, neskôr vo významnej miere aj odlesňovaním valašskou kolonizáciou, len lesy rastúce na nepriaznivých stanovištiach a na odľahlých lokalitách ostali človekom málo ovplyvnené. Za priaznivý stav väčšiny lesov môžeme vďačiť popri sile prírody aj dlhodobej ochrane lesov.

V dôsledku niekoľko 100-ročného využívania lesov, majú slovenské lesy prevažne zmenenú priestorovú štruktúru, ktorá sa výrazne líši od pralesov, či prírodných lesov. Sú to lesy kultúrne, preto kvôli nepretržitému plneniu ich funkcií sú odkázané na aktívnu starostlivosť človeka, ktorý ich až doteraz systematicky manažoval prostredníctvom vhodných opatrení.

Začlenením týchto zachovalých "kultúrnych" lesov do kategórií chránených území sa  začali problémy, ktoré namiesto ochrany a zlepšovania stavu lesov v chránených územiach, zapríčiňujú ich zhoršovanie až veľkoplošný rozpad a zánik. Zo dňa na deň sa zmenil prístup k lesom v chránených územiach. Dlhodobo formované a vedecky odôvodnené lesnícke postupy starostlivosti o lesy sa obmedzujú a zakazujú, a to napriek tomu, že práve týmito postupmi sa založili a vypestovali lesy v dnešných chránených územiach. Na ochranu rozmanitosti sa na chránených územiach začali presadzovať extrémne metódy, ako sú: bezzásahový manažment, ponechávanie lesov bez ochrany proti škodlivým činiteľom, vyhlásenie najprísnejšieho piateho stupňa ochrany  v neprirodzených a zmenených smrečinách.

Značná časť "ochranárov" to považuje za najvhodnejší manažment pre veľkú časť našich lesných chránených území, a to bez ohľadu na následný veľkoplošný rozpad lesov a ich premenu. Lesníci sa však stotožňujú s názorom, že  o les sa treba starať a ochraňovať ho tak, aby zostal živý, a aby neustále plnil svoje multifunkčné poslanie. Na zachovanie priaznivého stavu na územiach s vysokými prírodno-ochrannými hodnotami treba rešpektovať tesný vzťah medzi pôvodnosťou lesných ekosystémov v a ich obhospodarovaním. Malo by platiť, že  čím vyššia je prirodzenosť lesa, tým prísnejší stupeň ochrany sa môže uplatňovať a naopak, pri nižšej prirodzenosti lesa treba stupeň ochrany znížiť a umožniť zabezpečenie jeho ochrany.

Neakceptovanie tejto teórie a  vyhlásenie najprísnejšieho piateho  stupňa ochrany v neprirodzených a zmenených smrečinách v národných parkoch  viedli k ich degradácii a rozpadu. Pritom tieto lesy sú zahrnuté nielen v národnej, ale aj v Európskej sústave chránených území - NATURA 2000. Sú biotopmi európskeho významu a našou povinnosťou  voči Európskej únii je "zachovanie priaznivého stavu ochrany" týchto biotopov. V záujme ich ochrany priamo Európska komisia zaväzuje členské štáty "prijať primerané opatrenia na predchádzanie zhoršovania stavu bitopov".

Taktiež smernica Svetového zväzu ochrany prírody uvádza, že "kľúčom k efektivite ochrany prírody je výber a skombinovanie vhodných manažmentov". Uplatňovanie bezzásahového režimu v dotknutých chránených územiach  je v príkrom rozpore so smernicami Európskej únie, ale aj odporúčaniami Svetového zväzu ochrany prírody! Môžeme povedať  sme porušili doteraz platné smernice EÚ, pretože namiesto zachovania priaznivého stavu sme spôsobili silné poškodenie smrekových biotopov a smrekovcovo-limbových biotopov.

Lesy sú neodmysliteľnou súčasťou celosvetového cyklu uhlíka. Ich rast a dobrý zdravotný stav  pozitívne ovplyvňuje koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, mŕtve lesy sa naopak stávajú zdrojom CO2.

K ochrane klímy najväčšou mierou prispejú trvalo udržateľné lesy, zamerané na zachovanie alebo zlepšenie  schopnosti lesa ukladať CO2.

Sústavy chránených území (národná i európska) sú navrhnuté nepremyslene, pretože sú do nich zahrnuté aj značne zmenené lesné ekosystémy, v ktorých dosiahnutie ich pôvodného stavu nie je reálne. Na efektívnu ochranu takto rozsiahlych chránených území, tvoriacich 61 percent z celkovej výmery lesov Slovenska, nemá štát dostatok finančných prostriedkov. Jednoducho povedané, kvalita ochrany prírody sa na Slovensku nahrádza jej kvantitou. Do Európskej sústavy chránených území NATURA 2000 je na Slovensku zaradených takmer 49 percent lesných pozemkov, čo je viac než dvojnásobok priemeru EÚ. Tento podiel zaraďuje Slovensko v celej Európskej únii na druhé miesto. Pritom v najbohatších európskych krajinách s vysokou lesnatosťou, ako sú Švédsko, Rakúsko, Fínsko, Francúzsko a Nemecko je podiel lesných pozemkov v NATURE 2000 od 8 do 24  percent!

Pri presadzovaní "bezzásahovosti" sa neberú do úvahy tiež dopady na krajinu, mikro a mezoklímu, ovplyvnenie vodných pomerov, znečistenie vôd oxidmi dusíka, ohrozenie pôdneho prostredia eróziou a na celý rad funkcií, ktoré normálna lesná krajina bežne plní. Dôležité sú aj sociálno-ekonomické straty, zníženie hodnoty lesných porastov, strata pracovných miest vo vidieckych oblastiach. Napriek tomu sa v súčasnosti uvažuje so zvýšením  na rozšírenie chránených území s bezzásahovým režimom na päť percent z terajších štyroch percent, čo by bolo 12,6 percent lesov na Slovensku. Zatiaľ, čo  ďaleko bohatšie Nemecko iba uvažuje o možnosti ponechania maximálne piatich percent svojich lesov na tento režim. My sme asi natoľko bohatí, že môžeme obetovať 12,6  percent, hoci na takýto experiment ani nemáme dostatok vhodných lesov!

Ťažbu dreva, ktorá sa na Slovensku vykonáva trvalo udržateľným spôsobom  prezentujú ochranári verejnosti ako zlú a nepotrebnú. Pritom EÚ  vníma drevo ako strategickú surovinu, ktorej rozumné využívanie a spracovanie podporuje regionálny priemysel, rozvoj a zvyšuje zamestnanosť. Významnou mierou prispieva k zmierňovaniu klimatickej zmeny ukladaním uhlíka v lesoch. Lesy sú zdrojom obnoviteľných (zdôrazňujem slovo obnoviteľných) surovín a obnoviteľnej energie, ktorými možno nahradiť produkty a zdroje energie s oveľa väčšou  uhlíkovou stopou, ako sú: fosílne palivá, betón, oceľ, kovy a plasty". Znamená to oveľa menej uhlíka v atmosfére a menej ťažko recyklovateľného odpadu!

Čo viac by si ochrancovia prírody mali želať, ak nie čo najširšie trvalo udržateľné využívanie dreva, pokiaľ to s ochranou nielen prírody, ale celej našej planéty, myslia vážne. V budúcnosti v záujme riešenia existujúcich  naliehavých problémov je nevyhnutné prehĺbenie spolupráce ochrany prírody s lesníctvom aby projekty boli smerované do praktickej ochrany prírody.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?